La Clameur du silence

Deň, keď vstupujem na pekelnú zem už nastal... Vravela som ti, raz to prísť muselo, svet na mňa nie dlho čakal. Prechádzam útlymi opustenými ulicami, len pohľad mŕtvy na mňa hľadí. Môj duch je mi sprievodcom, už iba on zostal, nik netúži byť so mnou. Neviem vyjadriť, čo cítim, ilúzie vzbudzujú vo mne strach, no kráčam si neprekonateľne slobodne. Možnosť voľne dýchať a nepočuť smiech, čo zabíja moje pravé ja... v tejto tme som ho však našla. Ako biedne srdce mi tyká, ako mŕtvo jeho láska ľúbi.. Zablúdim na cintorín , sedím a pokojne premýšľam. Kráľ noci víta ma, spoločnosť mi robí, a ja stále jeho slovám neverím... Tu sloboda dýcha zavretými ústami, upokojujúce zvuky počuť i hluchými ušami. Len duša a ja, len on a opäť on, spomienky a srdca zvon, čo zvoní a neprestáva, zachraňuješ ma iba tým, čo sa málokedy v tvojom srdci stáva. Strácaš ma a ja teba, už nieto citov, čo zaplavujú celý náš svet. O mnoho rokov, všetko zahrabané, v zemi, pochované ako ten najposlednejší smrad bude, vtedy len mŕtvo zaplačem nad dneškom , ktorý už nikdy nepríde!!!! Zbor nemých žien nádherne rozosieva spev do sklesnutých sŕdc, už ani tóny šťastia nepočujem. Ale vnímam a vyžívam sa z tajov mágie , tajov mocného života. Ak nie je vidieť odhodlanú tvár, skrývam svoj zmysel do rúk pána. Iba zvuky, tóny, múza všedných dní , i nocí, odprevadia ma do pokoja. Sila ich pôžitku, sila novej nádeje, nových snov, ustieľa si v mojom vnútri na krátko. Trápenie odchádza, prichádza, prichádza, odchádza, zmätok je telu z trosiek veľký vládca. Ponorená v duševných slzách blúdim dňom, nocou, nenachádzam stále svoj pokoj. Opäť tá hudba, odvaha vzoprieť sa nepriazni osudu, no nič ma nenechá žiť tak zadarmo!!!!! Tvár, čo zastavila mnoho ďalších, neprestajne vidím pred očami. Zavriem, myslím na ňu tiež, ako odísť z nočnej mori???? Už strach veľký v celej duši mám, lebo viem, že sa zasa len klamstvu poddávam. City tohto srdca klamú, presviedčať už niet o čom, sama žijem v jeho tele!!!! keby môžem získať aspoň jednu šancu, jeden pohľad, ktorý ma zbaví pochybností... tie oči...tajomné slová z nich veštím ... Povedz mi pohľadom, koľko zrieknutí pre teba urobiť musím, koľko bolesti zasa pretrpím, či stojí za to, cítiť lásku, alebo ostať večne v priepasti temnoty.....